Misky žíhacie

Porcelánové žíhacie misky sú špecializovaný typ laboratórneho porcelánu určený na vysokoteplotné spaľovanie (žíhanie) organických a anorganických materiálov. Ich dizajn je optimalizovaný na zabezpečenie kompletného spálenia vzorky pri prístupe vzduchu.

Stanovenie obsahu popola (Žíhanie)

Hlavnou aplikáciou žíhacích misiek je gravimetrická analýza, konkrétne stanovenie obsahu popola (napr. v potravinách, krmivách, uhlí, polyméroch) alebo stanovenie straty žíhaním. Vzorka sa naváži do vopred vysušenej a presne odváženej misky, ktorá sa následne vloží do muflovej pece a zahrieva sa na extrémne vysoké teploty (napr. 550°C, 800°C alebo viac ako 1000°C), až kým sa všetka organická hmota nespáli a nezostane len anorganický zvyšok (popol). Z rozdielu hmotností sa vypočíta percentuálny obsah popola.

Dizajn pre optimálne spaľovanie

Žíhacie misky majú v porovnaní s kelímkami špecifický tvar:

• Ploché dno: Zabezpečuje maximálnu stabilitu v peci.
• Široký priemer a nízke steny: Tento plytký tvar poskytuje veľkú povrchovú plochu vzorky, čo umožňuje optimálny prístup kyslíka (vzduchu) potrebného pre úplné a rovnomerné spálenie.

Materiál a vlastnosti

Misky sú vyrobené z vysokokvalitného glazovaného porcelánu, ktorý zaručuje:

• Extrémnu tepelnú odolnosť: Odolávajú teplotám vysoko nad 1000°C bez deformácie.
• Odolnosť voči tepelnému šoku: Vydržia rýchle zmeny teploty (hoci sa odporúča pomalé chladnutie).
• Chemickú inertnosť: Glazúra nereaguje so vzorkou ani s popolom.

Rozdiel medzi žíhacou miskou a kelímkom

Voľba medzi miskou a kelímkom závisí od povahy vzorky. Pre objemné, "nadýchané" vzorky (napr. múka, krmivo), ktoré pri spaľovaní strácajú veľký objem a vyžadujú veľa kyslíka, je ideálna žíhacia miska. Pre husté, kompaktné vzorky, alebo ak hrozí riziko straty "lietavého" popola, je vhodnejší hlboký kelímok, ktorý môže byť navyše zakrytý viečkom.

Po vybratí z pece sa misky musia chladiť v exsikátore na porcelánovej doske pred finálnym vážením na váhovom stole.